Salzburg




Salzburg sa nám zapísal v mysli už v detstve v rozprávke Traja veteráni, kde mal Zdeněk Svěrák povestnú repliku : "Jó Salzburg! Tam sem taky nebil." Prednedávnom sme vzhliadli na blogu Tonbogirl post zo Salzburgu. Zamilovali sme si to mesto už na fotkách a to sme tam ešte ani neboli. Veľmi sme sa tešili na toto stredoveké mesto.  


Dostupnosť Salzburgu z Bratislavy je na 4-5 hodín či už sa vydáte vlakom, alebo autom. My sme si zvolili vlak, cenovo to pre dvoch vyjde na polovicu ako cesta autom a vlak z Viedne ide 200-230km/h. Mesto nás očarilo hneď na prvej večernej prechádzke. Celé mesto voňalo zvláštnym fluidom a možno to bola iba čistota. Pohľad na staré mesto pod hradom z 11. storočia bol úchvatný. 


Výborné Chardonnay a Sauvignon blanc, sme si v tejto prosciutérii s energickou atmosférou vychutnali s prosciuttom, olivami, salámami, sušenými paradajkami, parmesanom. Posedenie pri stole a výhľad na pána Salvatore ako pripravuje tri jedlá naraz, teta mu umýva panvice a jeden čašník stíha všetkých obslúžiť. Skvelá logistika a všetci si rozumejú bez slova. Koncert v priamom prenose, nakoľko táto kuchyňa nie je o nič väčšia ako tá naša v byte. Delí nás od  receptov miestneho podniku iba barový pult a prakticky vidíme až do panvice.



Ráno bol výborný vzduch vďaka horám, ktoré na severe vyzerali ako Rio de Janeiro. Vybrali sme sa na croissant. Vedeli ste, že toto pečivo nemá historický pôvod vo Francúzsku? Je to tak, pochádza z Rakúska. Na znak víťazstva nad Tureckou armádou v bitke pri Viedni, v roku 1683, upiekli viedenskí pekári pečivo z lístkového cesta, ktorého tvar znázorňoval polmesiac. Všetci si do neho mohli s radosťou zahryznúť.
Našli sme asi najmenší trh aký existuje. Do trojuholníka mala jedna tetuška zelovoc, druhá kvetinárstvo a tretia kaviarničku s čerstvým pečivom. V kľude sme si popíjali kávičku s croissantom a sledovali ranný rituál, ako prichádzali 60 roční štamgasti na rannú kávu.


Kultúra nakupovania? Asi aj takáto kultúra vychádza priamo z aktuálnej kultúry národa. Krásne, štýlové, čisté a voňavé potraviny. Všetko je úhľadné a prehľadné. Všetci sú milí, proste v pohode. Človek mal pocit ako keď sme s rodičmi chodili v roku 1990 po Viedni. Neverili sme vlastným očiam. Práve preto vyhľadávame u nás malé obchodíky a trhy.
Omámení rannou pohodou a vôňami sme sa vybrali na hradný kopec k budhistickej stúpe. Láma Ole si toto miesto zvoli veľmi dobre, miestami nám majestátny hrad pripadal ako Potala. Deň pokračoval skvele. Už len kávičky, obed a nejaké miestne mňamky. Odporúčame schnitzel s kyslím zemiakovo-cibuľovým šalátom a k tomu výborné pivo, o ktoré nie je núdza.

Nemá zmysel rozpisovať sa ako bedeker, treba tam ísť.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...
01 09 10